Rozprava - Rozprava

Zavrel knižku s dosť temným fantastickým obalom a zadíval sa na mladú spisovateľku. Spod okrúhlych okuliarov sa naňho upierali modré naivné oči. Opätoval jej nesmelý úsmev a prešiel až k nej.
„To naozaj veríte, že upíry sú osamelé stvorenie z hlbín temnôt, ktoré potrebujú naše pochopenie?“ spýtal sa trochu posmešne.
Urazene sa naňho pozrela a zastrčila si prameň gaštanových vlasov za ucho.
„Je to len román,“ upozornila ho.
„Vy neveríte na upírov?“ zaujato si ju premeriaval lačnými čiernymi očami.
„Nie,“ skepticky sa naňho pozrela.
„Myslím, že by ste mala začať,“ uškrnul sa a podal jej ruku, ktorú prijala.
Keď prechádzali cez tmavšiu, prázdnu ulicu, zastavili sa.
„Ja nepotrebujem veriť,“ oči jej sa jej zaleskli krvavým odtieňom. „Ja som jednou z nich.“
Zaryla zuby do svojej dnešnej obete.

-1. Kapitola || 1. Kapitola

Rozprava